Selektívna prevencia

Národné protidrogové stratégie a akčné plány stále častejšie a výslovne uvádzajú zraniteľné skupiny, na ktoré sa predovšetkým majú zamerať preventívne opatrenia. Toto zameranie je dokonca výraznejšie v nových členských štátoch: v Estónsku (deti ulice, osobitné školy), Maďarsku, na Cypre, Malte, v Poľsku (zanedbávané deti a mladiství z nefunkčných rodín) a Slovinsku.

Keďže zraniteľné skupiny, na ktoré sa zameriava selektívna prevencia, majú často významné skúsenosti s legálnymi i nelegálnymi drogami, väčšina zásahov selektívnej prevencie sa obmedzuje na poskytovanie cielených informácií, individuálne poradenstvo a tvorivé alebo športové alternatívy. Je potrebné pripomenúť, že metódy využívané v komplexných programoch sociálneho vplyvu univerzálnej prevencie sú prinajmenšom rovnako účinné, ak nie ešte účinnejšie, ako v selektívnej prevencii. Normatívna reštrukturalizácia (napr. zistenie, že väčšina rovesníkov odmieta užívanie), nácvik asertivity, motivácia a stanovenie cieľov ako aj korekcia mýtov sa medzi zraniteľnou mládežou osvedčili ako veľmi účinné (Sussman a kol. 2004), ale v selektívnej prevencii v EÚ zriedka využívané metódy. Intervenčné techniky v rekreačných zariadeniach (pozri „Prevencia v rekreačných prostrediach“) majú väčšinou formu poskytovania cielených informácií.

Selektívna prevencia na školách

Selektívna prevencia na školách sa zameriava hlavne na krízové opatrenia a včasnú identifikáciu žiakov, ktorí majú problémy. Jej cieľom je nájsť na úrovni školy riešenia, ktorými sa zabráni vypadnutiu alebo vylúčeniu rizikových žiakov z učebného procesu, a tým ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. Programové prístupy ponúkajú v Nemecku, Írsku, Luxembursku a Rakúsku (Leppin 2004), kým v Poľsku a vo Fínsku poskytujú učiteľom kurzy odbornej prípravy alebo usmernenia, ako rozpoznať problémových žiakov, vrátane užívania drog, a ako vhodne zasiahnuť. Medzi tradičné individualistické prístupy patria výchovné psychologické služby (napr. vo Francúzsku a na Cypre), ktoré závisia od (samo-)odporúčania. Írsko má novú intenzívnu výchovno-sociálnu službu na spoluprácu so školou a rodinou, ktorej cieľom je vo výchovne znevýhodnených oblastiach zabezpečiť, aby deti navštevovali školu pravidelne.

Selektívne prístupy na báze spoločenstiev

Selektívne prístupy v spoločenstvách sa väčšinou orientujú na zraniteľných mladých ľudí z ulice. V severských krajinách hliadkujú v uliciach rodičovské skupiny organizované v rámci snáh „nočných tulákov“. V Rakúsku masívne investovali do zlepšenia rovnováhy medzi štruktúrami drogovej prevencie, spoločenskej výchovy a sociálnej práce cestou kurzov, kvalitatívnych usmernení a spoločných seminárov, napr. pre mladých sociálnych pracovníkov v rekreačných zariadeniach. Cieľom je tiež využitie mládežníckych štruktúr sociálnej práce na opatrenia profesionálnej drogovej prevencie. V rovnakých intenciách zavádza Nórsko spoluprácu medzi školami, službami na ochranu dieťaťa a sociálnymi službami a posilňuje ich interdisciplinárne snahy. Metódy rýchleho posúdenia a zásahu (Rapid Assessment and Response; RAR) (36) – rýchle zhromaždenie informácií (štatistický materiál) kombinované s rozhovormi (dotazníky, účelovo vybrané skupiny) alebo pozorovaniami problémovej oblasti – sa využívajú v týchto projektoch v Nórsku ale aj v Nemecku a Holandsku.

Zásahy zamerané na vysoko rizikové susedstvo majú tradíciu v Írsku, Spojenom kráľovstve a v malom rozsahu v Holandsku a Portugalsku. Aj Nemecko (Stöver a Kolte 2003, citovaní v nemeckej národnej správe) a Francúzsko navrhli opatrenia v tejto oblasti. V týchto krajinách je novinkou cielená drogová prevencia podľa sociálnych kritérií v určitých geografických oblastiach.

Členské štáty (napr. Írsko, Luxembursko, Maďarsko) sa svojou selektívnou preventívnou politikou tiež stále častejšie zameriavajú na určité etnické skupiny. Zameranie sa na etnickú príslušnosť je napríklad dôležitým aspektom v Maďarsku, kde je rómska populácia, vzhľadom na svoje sociálne a kultúrne charakteristiky a nepriaznivé životné podmienky, vystavená vysokému riziku súvisiacemu s drogami. Prípravu rovesníkov, svojpomocné skupiny, dohľad, rôzne preventívne programy a nízkoprahové služby pre Rómov prevádzkujú mimovládne organizácie.

Zraniteľné rodiny

Univerzálna rodinná prevencia, väčšinou večerné podujatia, prednášky, semináre a pracovné stretnutia pre rodičov sú stále všeobecne rozšírené vo viacerých členských štátoch (Nemecko, Francúzsko, Cyprus a Fínsko) napriek chýbajúcim dôkazom o svojej efektívnosti (Mendes a kol. 2001). V Grécku, Španielsku, Írsku a Nórsku však dochádza v rodinnej selektívnej prevencii k zaujímavému vývoju zavedením inovačných koncepcií, ktoré presahujú rámec rodiny/rodičov s drogovými problémami a pri užívaní drog uznávajú rolu sociálnych, hospodárskych a kultúrnych faktorov. Z hodnotenia projektov drogovej prevencie pre rodičov-prisťahovalcov v Holandsku vyplynulo, že novou schodnou cestou by mohlo byť štandardizované opatrenie, ktoré ponúknu prisťahovalecké siete ženám a mužom oddelene (Terweij a Van Wamel 2004). V troch obciach v Nórsku uskutočnili a vyhodnotili kurzy rodičov Parent Management Training (PMTO, oregonský model), pôvodne metódy odbornej prípravy pre rodiny s deťmi, ktoré majú vážne poruchy správania. V ďalších dvoch krajinách realizovali iowský program posilnenia rodín Iowa Strengthening Families Program (IFSP). Tento intenzívny intervenčný rodinný program pre rizikové rodiny kombinuje vyučovacie metódy pre žiakov (10- až 14-ročných) s výchovným programom pre ich rodičov, zameraným na drogovú prevenciu cestou posilňovania rodinnej príslušnosti a rodinných väzieb (Kumpfer a kol. 2003).


(36) Svetová zdravotnícka organizácia: The rapid assessment and response guide on psychoactive substance use and especially vulnerable young people [Návod na rýchle posúdenie a rýchly zákrok v prípade užitia psychoaktívnej látky a najmä zraniteľných mladých ľudí].